výzkum
sociologický
internetový
mediální
marketingový
o firmě výzkumy referáty články studie knihy tazatelská síť kontaktní info

Premeny českej mládeže

Monografiu Proměny české mládeže prezentoval na Slovensku doc.dr.Petr Sak, CSc. ako jeden ze zahraničných hostí mezinárodnej vedeckej konferencie Kriminalita mládeže, ktorá sa uskutočnila v IUVENTE - Bratislava, v dňoch 25. - 27.10. 2000. Uvádzam túto okolnosť ako istú kuriozitu našej histórie. Doc.P.Sak patrí ku generácii mladých sociológov, ktorí v bývalom Československu začali po roku 1964 budovať základy sociologického výzkumu mládeže a zohrali významnú úlohu v inštitucionalizácii sociológie mládeže ako špecifickej sociologickej disciplíny. Ak sa teda v súčasnosti objavujú publikácie syntetizujúce úsilie autora v danej oblasti v Českej republike alebo Slovenskej republike (napr. monografia P. Ondrejkoviča Úvod do sociológie výchovy) majú právo hlásiť sa k ich prínosu aj vedecké spoločenstvá pôsobiace v oboch samostatných republikách.

Plne to platí aj v prípade publikácie P.Saka. Uvedomujeme si túto skutočnosť ihneď pri čítaní prvých kapitol, v ktorých sa rozoberajú teoretické a metodologické otázky sociologického výzkumu mládeže, v ktorých sa stretávame s pojmami ako sú sociálne pole, sociálne zrenie, socializácia a individualizácia. Autor najmä v časti venovanej problematike konceptu sociálne zrenie uvádza meno prof. F. Kahudu, ktorý tento pojem svojho času vymedzil ako proces vývojových zmien v správaní sa a postojoch, ktoré je schopný voči daným sociálným stimulom zaujať mladý človek v určitom veku svojej prípravy. F. Kahuda patril k takým osobnostiam sociálneho myslenia v bývalom Československu ako napr. na Slovensku J. Čečetka, ktorý sa nielen priaznivo prejavovali v prospech revitalizácie sociológie v rokoch 1964 - 1969, ale svojou invenciou výrazne ovplyvnili teoretické i tematické zameranie sociologického výzkumu mládeže aj v ďalších rokoch.

Z tohto hľadiska recenzent oceňuje autora za pripomenutie osobnosti, ktorá ako každá v tom čase bola rozporuplná, ale v kontexte krátkej histórie rozvoja sociológie mládeže a našej kontinuity zohrala nesporne pozitívnu úlohu. Myslím si, že rovnako budú mať pomerne zložitú úlohu budúce generácie sociológov s vyrovnaním sa s koncepciou sociálneho poľa P.Saka, ktorá je v súčasnosti minimálně netradičná.

V jednej z ďalších kapitol sa autor venuje problematike hodnôt. Čitateľ sa tu môže oboznámiť s najrozmanitejšími prístupmi k tejto aktuálnej téme, ale aj s výsledkami sociologických výzkumov autora pred a po roku 1989.

Pozoruhodná je poznámka autora objasňujúca existujúce vlny politickej angažovanosti. Koncept "druhej politiky" podľa P.Saka aka analógia "druhej ekonomiky", ktorá sa v rokoch pred a po roku 1989 vnímala skôr ako "nepolitická politika" umožňuje pochopiť mohutný nárast politickej aktivity a záujmu občanov o politiku a po stabilizácii nového politického systému, potom jej pokles, politickú i občiansku apatiu. Na viacerých stránkách sa v tejto časti publikácie prezentujú preferencie párových hodnôt, ktoré sú zdanlivo protikladné ako napr. ekonomická prosperita kontra ochrana životného prostredia, drogy patria k životu kontra drogy ohrozujú spoločnosť a pod. Nielen tento prístup, ale aj pokus konštruovať pomocou faktorovej analýzy syntetické znaky, faktory (egoisticko-materialistické, profesijno-rozvojové, reprodukčné, globálne, liberálne, sociálne) posúvajú naše poznanie hodnotových orientácií mládeže. Charakteristika jednotlivých špecifických skupín mládeže z hľadiska ich hodnotového profilu zasa poskytuje efektívnějšiu možnosť výchovnej práce s ňou.

V osobotých kapitolách autor rozoberá problematiku náboženského života mládeže (kap.5, ss. 103-130), voľného času a aktivity mládeže (kap.6,ss. 131-164). V kapitole 7 venuje svoju pozornosť problematike médií a informačnej spoločnosti. Okrem tradičných tém ako sú sledovanosť televízie a čítanie knih sa v tejto časti objavujú prvé výsledky výzkumu komputerizácie, najmä vybavenosti a dostupnosti PC medzi mládežou. K dispozícii sú prvé poznatky o tom, ako práce s počítačom a hry na PC zaujímajú významné miesto v štruktúre voľného času jednotlivých vekových skupín, najmä vo veku od 15 do 18 rokov.

Pracovné pôsobenie autora na špecializovanom pracovisku Policajnej akadémie v Prahe v súčasnosti iba čiastočne objasňuje prečo je problematika sociálne deviantnej mládeže analyzovaná na tak rozsiahlom priestore (s. 203-244). Je to vlastne veľmi príznačné aj z aspektu vnímania mládeže ako spoločenského problému, alebo aj ako skupiny ohrozenia pre celú spoločnosť. Práve ústredné orgány štátnej zprávy v prvom dotyku s ohrozením spoločnosti a bezpečnosti jej občanov a ich vedecko-výskumné pracoviská získávajú priestor a podporu pri sociologickom spracovaní problematiky mládeže nielen z aspektu pôsobenia represívneho aparátu, ale aj z hľadiska lídra celej preventívnej aktivity.

V tejto kapitole nájde čitateľ prehľadným spôsobom prezentované výsledky sociologických výskumov tak, aby sme zistili aké hodnoty, aké voľnočasové aktivity, aké obľúbené programy v TV preferovali delikventi, narkomani, prostitútky vo svojom dospievaní v porovnaní s ostatnými skupinami mládeže. Charakterizuje se ich rodinné prostredie aj s prihliadnutím na telesné tresty v detstve, školské prostredie s prihliadnutím na fakt šikanovania, drogové závislosti počínajúc fajčením a alkoholizmom. je tu aj súbor informácií, ktoré sú premietnuté do úvahy o sociálnej podmienenosti deviácie v ČR, aj s reflekciou jej regionálneho rozloženia. Úplná rodina, vysoká miera zamestnanosti, prípadne aktivity v mládežníckej organizácii, to všetko sú faktory obmedzujúce rast deviácie mládeže.

Monografiu P.Saka uzatvára stručná úvaha na téma Generácia a reprodukcia spoločnosti (ss.245-254). Jej posolstvom pre čitateľa je nielen lepšia orientácia v terminológii, ale aj pochopenie, že vznik a striedanie historických generácií sa spája s bežným problémom dospievajúcej 14-ročnej mládeže so svojimi rodičmi. Ako to uvádza autor, rodičia sa musia pripraviť na to, že rodinná dikrepancia narastá v obdobiach relatívne spoločensky kľudných, ale predchádzajúcich veľké spoločenské zmeny. Mládež se vlastne takto pripravuje na zmenu, inováciu a dokáže ju potom zpracovať svojou socializáciou, zatialčo rodičia stoja pred oveľa zložitějšou úlohou resocializácie na zmeny. Rodičia majú takto dve významné informácie: či sa vôbec blíži nejaká sociálna zmena, a ako by sa mali správať, aby nesťažili svojim dospievajúcim deťom proces životného štartu v rýchle sa meniacich podmienkach, ktoré už nemajú možnosť úspešne spracovať.

Publikácia P.Saka je vybavená osobitnou prílohou so zoznamom uskutočnenych sociologických výskumov od roku 1979, bibliografiou a anglickým súhrnom. Odkazujeme ju takto do pozornosti všetkých, ktorí pracujú vo výskume mládeže a v sfére práce s mládežou. Nájde tu cenné informácie a najmä interpretácie.

resume...  objednat...
Valid XHTML 1.0!
webdesign&scripts by Scorpi 2001