výzkum
sociologický
internetový
mediální
marketingový
o firmě výzkumy referáty články studie knihy tazatelská síť kontaktní info

Mládež na križovatce

Dvojica autorov Peter Sak a Karolína Saková predložili pozoruhodnú a rozsiahlu prácu, ktorá neobyčajne komplexne mapuje najnaliehavejšie problémy mládeže. Autor práce je jedným z predstaviteľov mladšej strednej generácie českých sociológov, ktorí sa celoživotné venujú problematike mládeže. Predložená práca je vyústením dlhoročného sociologického a predovšetkým empirického úsilia o poznanie mládeže i štúdia jej problémov. V 12. rozsiahlych kapitolách a v závere, ktorý rekapituluje autorove najvýznamnejšie zistenia osobitne zdôrazňuje diferenciáciu mládeže a to nad rámec jej štruktúrovanosti, ako i prehlbovanie jestvujúcich rozdielov vo vnútri generácie. Súčasťou práce je i príloha, v ktorej charakterizuje Sak svoje početné empirické výskumy, ktoré sa uskutočnili v rokoch 1979 až 2002.

Sak vo svojej práci postupne skladá mozaiku obrazu mládeže, v ktorom majú svoje miesto jej pozitívne i negatívne vlastnosti. Sak zdôrazňuje, že ide o obraz českej mládeže a nie o obraz mládeže všeobecne. Toto konštatovanie je veľmi významné z hľadiska autentickosti empirických dát.

Vo vzťahu k spoločenským zmenám, ktorých tempo je zdrojom dynamizá-cie mládeže je príznačné, že autor volil názov svojej práce Mládež na krizovatce. Tieto zmeny sú predmetom dôkladného mapovania a pohľadu na mládež ako ustavične sa meniacej súčasti spoločnosti, vrátane svojho prehlbujúceho sa štruktúrovania a diferenciácie. Názov publikácie obsahuje myšlienku "križovatky", teda potenciálnych možností viacerých ciest a smerovaní vývoja. Mládež, alebo mladá generácia (autori používajú oba termíny ako synonymá) naznačujú, že sa spoločnosť, vrátane mládeže ako jej súčasti nachádza v relatívne nových podmienkach. Na rozdiel od predchádzajúcich generácií stojí pred mládežou možnosť jednak obohatiť utvárajúce sa európanstvo o jedinečné (české) hodnoty a rozvíjať ich doma v širších možnostiach európskej kultúry. "To je hlavná križovatka, pred ktorou súčasná mladá generácia stojí" - uvádzajú autori vo svojom predhovore.

Čitateľa napadajú nevdojak myšlienky o možných alternatívach, viacerých možnostiach vývoja, spoločnosti, mládeže i identity. Publikácia predkladá výsledky empirických výskumov práve na túto tému - dozvedáme sa, čo si "o tom" myslia mladí ľudia.

Autori uvádzajú, že sa vystríhajú chiliastického prístupu k mládeži, prístupu, ktorý vidí mládež ako vyvolenú skupinu spoločnosti, ktorá personifikuje "žiarivú budúcnosť". S tvrdením autorov možno iba súhlasiť. Spoliehanie sa na mládež, ktorá v budúcnosti vyrieši tie problémy, ktoré sú nad sily súčasnej spoločnosti je skôr útechou a únikom od skutočnosti. Napriek tomu je však nesporné, že poznanie mládeže, sledovanie vzájomnej interakcie mládeže a spoločnosti a sledovanie mládeže ako subjektu spoločnosti je významné osobitne v období utvárania európskej identity. Autori uvádzajú, že sme svedkami výrazného momentu diskontinuity začleňovania sa mládeže do spoločenských procesov a vzniku nového. "Mládež ako sociálny subjekt - objektová kategória vystupuje výraznejšie ako subjekt týchto procesov, nezje obvyklé" - uvádzajú autori.

Rozsah publikácie je skutočne široký. Opiera sa o ojedinelú bázu dát z empirických výskumov, ktoré môžu slúžiť i na sekundárnu analýzu a mnohonásobné využívanie v najrôznejších sférach charakteristiky sociálneho života. Sekundárne využitie výsledkov prezentovaných výskumov je aktuálne o to skôr, že inštitucionalizovaná sociológia mládeže počiatkom 90. rokov v ČR zanikla.

Prevaha empirických dát, ktorými autori práce disponujú, vytvára celkom prirodzene nebezpečenstvo skĺznutia do roviny plochého empirizmu. Osobitne si treba vážiť, že autori sa tomuto úskaliu vyhli. V Mládeži na križovatce autori prekračujú rovinu konštatovania nameraných početností a ich štatistického spracovania a púšťajú sa do odvážnych analýz a komparácií. Ich výsledkom je hlbší pohľad na skutočnosť, vždy v širokých spoločenských reláciách. Zistenia vo výskume hodnotových orientácií sú mimoriadne zaujímavé, znamenajú cenný prínos na mapovanie vývinu českej mládeže a vzhľadom na svoj význam by si zaslúžili osobitnú monografiu. V predloženej podobe môžu znamenať východisko i inšpirácie pre ďalšie výskumy. Dlhoročné spory o exaktnosti spoločenských vied sa najvýraznejšie prejavili práve v otázke hodnôt a hodnotenia. Na jednej strane je všeobecne prijatý názor o význame hodnôt pre správanie a konanie jednotlivca, na druhej strane sa neustále stretávame s názormi (napr. K. Popper, pozitivisti), podľa ktorých problematika hodnôt a hodnotenia nemôže byť predmetom vedy. Istým kompromisom je aplikácia kvalitatívnych metód v oblasti výskumu hodnôt (hodnotových orientácií). Riešenie v publikácii Mládež na križovatce by mohlo značne prispieť k porozumeniu interiorizácie európskej identity, zvýrazňovaniu modernej hodnotovej orientácie v smere k post-materiálnym hodnotám ako i k tomu, čo to znamená byť "hodnotovo najvyhranenejší". Autori konštatujú, že pokračuje proces vyhraňovania mládeže v smere liberalizmu, hedonizmu, individualizmu, egoizmu a materiálnych hodnôt. Najväčší je posun vo vzťahu k drogám, výrazne klesol počet mladých ľudí, ktorí nikdy neskúsili drogu a klesá i vek prvého kontaktu s drogou. Vývoj mládeže v oblasti konzumácie alkoholu, užívania drog a fajčenia je za ostatných 10 rokov veľmi nepriaznivý. Zlepšil sa výrazne vzťah českej mládeže k Slovákom, autori konštatujú pretrvávajúci dobrý vzťah k Francúzom, zlepšil sa vzťah k Rómom, zhoršil k Američanom. Vzťah mladej generácie k náboženstvám sa zhoršuje výrazne od konca 90. rokov, z politických smerov sú najhoršie postoje k marxizmu, prevláda liberalizmus a konzervativizmus.

Za najvýznamnejšie obdobie českých dejín považuje mládež tzv. sametovú revolúciu v r. 1989 a vznik republiky v r. 1918. Z názorov na rozdelenie Československa pretrváva názor, podľa ktorého jedným z dôsledkov je ochudobnenie kultúrneho života (v Čechách) a názov, podľa ktorého dôsledkom je i počiatočný pokles ekonomiky a následne priaznivejší vývoj. V publikácii sa konštatuje i nízka občianska, spoločenská a politická participácia mládeže, stagnuje možnosť prejavovať názor, podieľať sa na rozhodovaní v zamestnaní. Pozoruhodné sú i výsledky výskumu mládeže vo vzťahu k masovokomunikačným prostriedkom. Mládež kritizuje najmä vysoké zastúpenie amerických programov, klesá dôvera v objektívnosť informácií, osobitne v iných ako verejnoprávnych televíznych a rozhlasových staníc, rastie počet mladých ľudí, ktorí za mesiace neprečítajú ani jednu knihu, všeobecne však mládež číta viac knihy ako noviny a časopisy.

Rozpracovanosťou a komplexnosťou je zaujímavá 9. kapitola, venovaná osobným počítačom a internetu. Autori konštatujú, že sa stali v masovej miere súčasťou životného štýlu. Problematike životných cieľov a životných problémov a dráh sa venuje kapitola 10. Okrem empirických dát prezentujú autori mnoho osobných názorov, ktoré však súvisia s empirickými dátami iba sprostredkovane. Kapitola tvorí jednu z ťažiskových častí celej publikácie a bolo by iste zaujímavé vypočítať kontingencie s hodnotami.

11. kapitola sa venuje sociálno-ekonomickému postaveniu a jeho reflexii mladou generáciou. Všíma si problémy chudoby, bytový problém, spokojnosť v zamestnaní, ale i nezamestnanosť a obavy mládeže z nezamestnanosti.

Posledná kapitola, nazvaná Compute-rizace společnosti a digitalizace životního pole obsahuje i komparáciu niektorých dát s 11 štátmi Európy. Niektoré prístupy a ich interpretácia (kyberkultúra) sú rozhodne významným obohatením Mládeže na križovaíce.

Je prekvapujúce, že autori sa v práci nevenujú sociálno deviantným javom medzi mládežou. Známy Sakov index sociálnej deviácie, ale osobitne jeho výskum posunu hodnotových orientácií sociálno deviantných skupín mládeže v predchádzajúcej publikácii Promény české mládeže vyvolal očakávania, že v Mládeži na križovatce budú autori v tejto téme pokračovať. Sociologická charakteristika delikventa a narkomana v predchádzajúcej publikácii patrí k tomu najlepšiemu a najhodnotnejšiemu čo vzišlo z pera Petra Saka, podobne ako i analýzy empirických dát z oblasti deviácie, a to tak z hľadiska svojej gnozeologickej hodnoty, ako i z hľadiska spoločenskej aktuálnosti a naliehavosti.

Záver

Doc. PhDr. Peter Sak, CSc. a Karolína Saková predložili pozoruhodné dielo, s prevahou empirických dát, s čím sa v ostatnom období stretávame čoraz zriedkavejšie. Autorom sa v práci podarilo vytvoriť veľmi hodnoverný a zasvätený obraz českej mládeže. V práci sa podarilo i analyticky preniknúť nielen do problémov mládeže, ale i do štruktúry týchto problémov a vzájomných väzieb. Predložená práca je na adekvátnej profesionálnej úrovni, svedčí o vysokej eru-dovanosti autorov, vybavených i potrebnými zručnosťami a metodologickými poznatkami, ktoré umožnili uskutočniť plnohodnotné empirické výskumy. Mládež na križovatke je nesporne obohatením sociologického poznania a znamená i cenný prínos pre poznanie mládeže ako východisko pre ďalšie disciplíny, predovšetkým pedagogiku i politológiu, ktoré sa nezaobídu bez poznatkov hranič-ných a príbuzných sociálnych vied, ktoré reprezentuje i Sakova a Sakovej práca. Práca je písaná čitateľsky zrozumiteľným a pútavým štýlom. Jej štúdium možno iba odporúčať všetkým, ktorí prichádzajú do kontaktu s mládežou, profesionálnym i dobrovoľným pracovníkom, študentom i funkcionárom mládežníckych organizácií a v neposlednom rade i našim politikom.

Valid XHTML 1.0!
webdesign&scripts by Scorpi 2001